„Toľko sa milovalo slnko a more, až sa narodila Korzika“.

                                                                      A. de Saint-Exupéry

KORZIKA - čarokrásny ostrov v Stredozemnom mori, štvrtý najväčší po Sicílii, Sardínii a Cypre. Ostrov má rozlohu  8.720 km² , je dlhý 183 km a široký 83 km. Nachádza sa približne 180 km od Francúzskej pevniny  a 80 km od Talianskej. Korzika je francúzsky región s hlavným mestom Ajaccio, ktoré je rodiskom Napoleona Bonaparteho. Turizmus tu samozrejme predstavuje dôležitú ekonomickú aktivitu. Predstavuje 12% HDP. Na ostrove nemožno hovoriť o masovej turistike.  Je ideálny  pre všetkých ktorí radi trávia svoju dovolenku v prirodzenom a jedinečnom prírodnom prostredí. Je ideálny nielen pre milovníkov slnka, ale aj vyznávačov vysokohorskej turistiky či horolezectva. Nájdete tu Azúrové pobrežie s dĺžkou  1034 km , z ktorých  202 km je chránené územie. Pobrežie ponúka prevažne pláže s jemným pieskom, ale nájdu sa aj skalnaté pláže a malebné zátoky.  More je krásne čisté a hrá všetkými odtieňmi modrej, no a pri západe a východe slnka aj farbami o akých sa vám ani nesnívalo. Korzika svojou atmosférou očarí každého.    

Čo na Korzike navštíviť:

Kdekoľvek sa na Korzike vyberiete, budete očarený prírodnými scenériami a nádhernou krajinou. Korzika je oprávnene nazývaná perlou Stredomoria. Na svoje si tu prídu všetci mototuristi, cykloturisti, ale i tí, ktorí radi trávia dovolenku na pláži, alebo sa radi túlajú uličkami starých miest ako napr:

Bastia – prístav a bývalé hlavné mesto ostrova, v ktorom dnes žije viac ako 50 000 obyvateľov sa nachádza na severe ostrova. Mesto nemá osobitý charakter, nie je korzické. V minulosti sa tu vystriedalo veľa pánov a po každom tu niečo ostalo. Najsilnejšie tu ale cítiť Taliansko. V r. 1811 zmenil Napoleon hlavné mesto ostrova na svoje rodisko Ajaccio a Bastia začala upadať. Dynamický rozvoj mesta nastal opäť po 2.vetovej vojne. V súčasnosti je Bastia obchodným strediskom, ktorým prúdi väčšina tovaru na ostrov a do cudziny.

Ak sa vyberiete západným smerom, narazíte na mestečko Calvi. Je to menšie mestečko, zaujímavé svojim prístavom a mestskou architektúrou. Leží na severozápadnom cípe Korziky.  Tvrdí sa, že práve Calvi je rodiskom Kryštofa Kolumba. Zaujímavosťou v Calvi sú kasárne francúzskych légií, pričom samotný výcvik vojakov v zlaňovaní hradieb môžete pri návšteve mesta zažiť na vlastné oči.

Porto - je ďalším zaujímavým miestom na Korzike. Nachádza sa južne od Calvi takmer v strede západného pobrežia. Je zaujímavé fantastickými červenými skalami v ktorých je vytesaná cesta, ktorou sa dostanete z Porta smerom južne na Ajaccio.

Ajaccio - je hlavným mestom a patrí k najstarším mestám na ostrove. V r. 1492 ho založili Janovania. Je preslávené hlavne svojím slávnym rodákom Napoleonom Bonaparte.

Bonifacio - toto prekrásne mestečko určite stojí za návštevu. Je známe v celom Stredomorí, hlavne svojou zvláštnou polohou na vysokom vápencovom útese. Nachádza sa tu prístav jácht, továreň na spracovanie rýb a taktiež je to miesto odkiaľ odchádzajú lode na Sardíniu. Citadela, alebo horné mesto, ku ktorého bránam sa dostanete širokým, príkrym schodisko, je tvorená krásnymi kamennými domami a uličkami, v ktorých sa nachádzajú kaviarne, reštaurácie a obchody so suvenírmi.

Corte - jediné väčšie vnútrozemské mesto s jediným vnútrozemským korzickým hradom. Kedysi  malo byť hlavným mestom Korziky. Okrem iného sa tu nachádza  moderné múzeum, ktoré si Korzičania veľmi cenia.

Ak nie ste práve milovníci histórie, ale uprednostníte skôr športové aktivity. Pre všetkých fanúšikov rallye sa každoročne na konci septembra organizuje Rallye Corse, čo je prestížna športová udalosť. V posledných rokoch sa veľmi obľúbeným športom stal golf. Je tu vybudovaných niekoľko golfových ihrísk, kde môžete vyskúšať aj hru z útesu na útes.

Čo na Korzike ochutnať:

Francúzka kuchyňa je založená na zložitosti receptov, no na Korzike je za základ dobrej kuchyne považovaná čerstvosť a jednoduchosť. Typický charakter korzickej kuchyni dodávajú bylinky a to najmä oregano, majorán a mäta. Bezpodmienečne musíte ochutnať  miestne špeciality, ktorými sú údeniny. V obchodoch s údeninami tak môžete ochutnať prisuttu (planá údená šunka, ktorá sa konzumuje surová alebo pečená), salamu (ostrá klobása salámovitého typu), coppa (údené bravčové pliecko), lonzu (údené bravčové), salsicciu(korenená klobása), figatellu(bravčové pečeňové párky), ktoré sa podávajú najčastejšie grilované s prílohou pulenta (z gaštanov) a iné mäsové dobroty. Taktiež odporúčame ochutnať miestne polievky mnohých druhov od zeleninovej, cesnakovej až po tradičnú mäsovú, korzickú polievku z veľkej bielej fazule, ktorá sa pripravuje s kúskami mäsa. A tak ako na každom ostrove, tak ani na Korzike nechýbajú reštaurácie so špecialitami z rýb a iných darov mora. A v neposlednom rade netreba zabudnúť ani na lahodné syry a vína. Vína sú silné a hutné, ale nie príliš ťažké. Najznámejší syr je brocciu, ktorý sa vyrába z kozieho alebo ovčieho mlieka.

Kultúra a životný štýl - jazyk, hudba a spev sú pre domáce obyvateľstvo veľmi dôležité. Korzičtina je jazyk bohatý, šťavnatý a zvučný. V žiadnom inom regiónu Francúzka nenájdete tak originálny jazyk ako práve na Korzike a obyvatelia oň viedli ťažké boje. Keď ostrov r. 1768 pripadol Francúzom, tí zaviedli francúzštinu ako úradný jazyk v zmysle hesla jeden jazyk, jedna zem a používanie iného jazyka trestali podľa zákona. Po veľkých protestoch a bojoch si však Korzičania vymohli používanie korzičtiny, i keď v administratíve sa používa francúzština dodnes. Preto na Korzike mená miest a obcí sú značené dvojjazyčne, teda v korzičtine aj vo francúzštine. V korzičtine sú vydávané noviny, hovorí sa ňou v rozhlase a vysiela sa regionálne spravodajstvo francúzskej televízie. Korzičtinu môžete tiež študovať ako voliteľný predmet na univerzite.

Korzická hudba a ľudové tradície boli prenášané z generácie na generáciu a sú dôležité pre každý národ. S klasickou ľudovou piesňou sa môžete stretnúť napr. v niektorej dedinskej reštaurácií. Rozlišuje sa viac druhov spevov. Nanne sú uspávanky, serenády sú spevy, ktoré spievali chlapci svojím dievčatám. Voceri spievali ženy nad telom mŕtveho, ktorý zomrel násilnou smrťou. Sú to spevy o veľkom nešťastí, ktoré rodinu postihlo, o dobrých skutkoch zavraždeného, o pomste a pripomínajú mužom ich povinnosť, zabiť toho kto vraždil. Lamenti sú tiež smútočné piesne , ale ženy ich spievajú nad lôžkom mŕtvého, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Obe sú považované za ľudové ostrovné piesne a sú veľmi populárne. V minulosti tieto spevy spievali len ženy, v súčastnosti ich spievajú aj muži. Medzi čisto mužské spevy patrí chjama é rispondi (volanie a odpoveď), čo sú žartovné antifonické piesne. V súčasnosti najznámejšia a veľmi populárna hudobná skupina na ostrove je I Muvruni, čo znamená malí muflóni, preto ak budete mať možnosť, rozhodne si ich koncert nenechajte ujsť.

Možnosti dopravy:

Letecky:
Prílet: Ajaccio

Let z Bratislavy: 2:30 h.

Autom:
Vzdialenosť z Bratislavy: prístav Livorno približne 1.000 km + plavba trajektom 4 hodiny
Čas prepravy autom : 10-13 h. + trajekt 4 h.
Čas prepravy je informatívny a závisí od premávky, vodičských schopností a počte prestávok.

Autobusom:
Čas prepravy autobusom : približne 15 h.
Autobus má pravidelné bezpečnostné prestávky každé 4 hodiny.